Vzdaj sa neustálej sebaochrany a nahraď ju duševnou bdelosťou.
Vyzleč sa z pancierov, aj čo pod ním je, dostaň sa celkom ku koži, až do nahoty tvojho bytia a zakús do vyššej dôvery.
Kto miluje, v istej forme sa stane zraniteľným. Preto sa desíme lásky. Bojíme sa bezmocnosti. Že sa staneme bezbranným a nás využijú.
A nás využijú. A zneužijú. A odhodia. A ponížia. A sklamú. A podvedú. A opľujú. A…. čoho sa len bojíš, sa všetko stane.
Nie raz. Stokrát, keď treba. Kým sa neotvoríme. Áno: až kým sa neotvoríme tomu, čoho sa obávame a sme si raz dáááávno vyhlásili: “Toto NIKDY nespravím.”
A raz spravíš.
Vtedy na seba možno budeš nadávať. Možno budeš plakať a možno sa obviňovať, dokonca sa za seba hanbiť, že si predsa sklamal…. čo ale?…. hmmm…. svoje ego?…. ktorého si sa držal neúprosne, až kým sa ti potvrdilo konečne, že nielen zbytočne (dlho) si so zmenou čakal, ale tým KROKOM DO NEZNÁMA nastal prevrat. Taký obrovský, že si hlavu budeš tĺcť do steny, prečo si TO nespravil už skôr. Budeš sa na seba hnevať a nadávať, aký si bol sebecky vytrvalý pri nejakom tvojom presvedčení, ktoré v podstate NIKDY nefungovalo, no držalo ťa v “bezpečí” mysle, ďaleko od srdca a si sa skrýval za lenivosť a pohodlnosť…. Až doteraz.
Prišiel Čas vzdať sa svojich nefungujúcich a neaktuálnych presvedčení. Ten vnútorný boj, ktorý sám so sebou hráš (a možno už o tom ani nevieš, tak sa ti vryl do krvi), už je po splatnosti. Treba vyplatiť faktúru a vyrovnať si účty. S kým? Sám so sebou. So svojim svedomím. A začať s čistými kartami hrať život ďalej.
Riskuj. Ži.
Srdce máš iba jedno, tak ho konečne využi na to, na čo bolo stvorené. Na to, aby si s ním miloval. Aby si sa tešil. Aby si ŽIL tak, ako doteraz ešte NIKDY. Lebo tak veľa toho NIKDY v sebe máš, až to bolí. Do morky kostí ťa už cucajú. Energiu nemáš. Premáhaš sa a ako-tak sa ti darí oklamať svoju dušu. Ale kedy k nej chceš byť konečne úprimný? Kedy spravíš kroky, ktoré tak či tak vieš, že máš, inak sa zmrštíš na chladný stroj, ktorý necíti a nežije, iba si to MYSLÍ.
Treba sa už otvoriť. Cítiť ten vzduch v tvojej hrudi a dýchať ho a dýchať. Vánok prišiel, aj odišiel. Vietor je hlučnejší, ale nepočkaj na hurikán, až kým ti on vymetie všetku tú bolesť, na ktorú sa pozrieť nechceš. Otvor tie dvere a spievaj. Ani vtáčik v napätí nespieva. Ani ty to nedokážeš. Ten tanec, ktorý miestami príde, je naučený sebaklam. Tak si to všimni a uchop kľučku k dverám tej trinástej komnaty, aby si nielen zazrel cez kľúčovú dierku, čo tam asi môže byť, ale aby si sa k tej možnosti aj dostal.
Bez skutočného risku niet ani zisku. Len bdelo odvážni sa dokážu dostať sa na druhý breh, aj keď prší, fúka. Skutočná hra na Život nie je pre každého. Život nám umožní robiť obrovské kroky, no my sa rozhodneme, či budeme kráčať ľahko alebo sa z miesta nikdy nepohneme ďalej.
Srdce ale vždy dobehneme…. skôr či neskôr. Lebo iná možnosť ani nie je. Otázkou bude iba: kedy….
okh.
Srdcové záležitosti nie stále sú ľahko riešiteľné – v tom ti ale pomôžem, ak sa so mnou spojíš:
0903858930, harmonia.andy@gmail.com,
fb: https://www.facebook.com/okharmony1
Možnosti výberu našej komunikácie:
- buď cez fb chat
- telefonicky
- videohovorom alebo
- osobne v okolí KE
Ostávam v láske: Andy
[contact-form-7 404 "Not Found"]
