Môžeme sa brániť zmene. Keď ale ju pocítime za POTREBNÚ a predsa sa nenecháme viesť a plynúť kvôli svojmu egu, nastane čas pre Život. Skôr či neskôr zasiahne svojou kreativitou a rôznorodosťou “myšlienok a činov”. Príde chvíľa, keď nám nečakane a zrazu ukáže:
“Ok, doteraz si nemal toľko síl vykročiť k Sebe, k tomu, čo si vnímal, lebo si si MYSLEL, že ma prekabátiš. Ale je Čas na ZMENU (však vieš). Je Čas na prebratie sa zo sna. Z ilúzií, v ktorých si doteraz žil a silou-mocou v tej komfortnej a známej energie ostať chcel.
Niet už úniku. Nastal Čas na zmenu. Schop sa a VYKROČ.
Nie? Ešte stále nie? Tak dobre. Dám ti teda lekciu Ja, keďže doteraz si nechcel nič POČUŤ. Dovtedy ti ich budem dávať, kým sa nepokoríš, milý Človek. Kým nepocítiš konečne vďačnosť za to, že SI. Za tie doterajšie možnosti a situácie, ktoré som ti poslal do Cesty a si sa ich ledva dotkol.
Nie ale srdcom.
Dotkol si sa možností strachom a pochybnosťami. Dotkol si sa ich iba na hladine, lebo si sa hĺbky bál.
Nie, Človek Zeme! To je málo. Nie preto si sem prišiel, aby si prežíval, ale aby si sa UVIDEL VO SVETLE SEBA. Aby si začal vážiť to, kým V SKUTOČNOSTI SI: Božskou bytosťou v hmotnom tele, kde sa máš naučiť tešiť sa a byť opäť CÍTIACIM v Láske nekonečnosti. Byť vzrušeným životom a začať naozaj ŽIŤ. Nie ako robot, ale ako Človek so srdcom. Nie ako strachopud, ale ako ODVÁŽNY, ktorý vidí tak isto seba ako aj ostatných. Ktorý CÍTI a SÚCÍTI. Ktorý má v očiach RADOSŤ a sa prejavuje VÁŠEŇ k Životu. Znamená to: spraví, čo CÍTI, že má a nenechá sa už naďalej vtiahnuť do manipulácií ega.
Pozdvihne sa do sfér, odkiaľ má väčší rozhľad a začne Seba a Svet VIDIEŤ inými očami. Tie oči sa nazývajú SRDCOM. Vníma svoju dušu aj prapodstatu. Jasne chápe súzvuk všetkého, čo existuje v hmotnom aj jemnohmotnom svete. Nebráni sa zmene, o ktorej vie, že JE TU. Obrní sa odvahou, vôľou a vkročí do Lásky, kde je súcit, úprimnosť a pokoj. Skutočný svet nie na iluzórnom základe, ale na reálnych POCITOCH postavený. Kde nám nebráni strach VIDIEŤ SA takými, akými aj s našimi hmotnými telami a vnútrom v tejto dualite sme: bytosti nesúce v sebe temné aj slnné stránky, kde svet má taký zmysel, aký mu práve dáme – či krásny alebo čierny…. všetko je len a len na nás.
No ak CÍTIŠ POTREBU ZMENY, už ťa nič nezastaví. Ani tvoje silné chladné vnútro, ktorým si doteraz čelil PRAVDE V TEBE. Nie, už ťa neochráni dlho ten pancier, veď jasne CÍTIŠ, ako z neho vyrastáš. Onedlho sa tie okovy pretrhnú a ak ten KROK nespravíš pred výbuchom, vyletíš do poriadnych výšok a padať budeš do riadnych hĺbok. Otázka je iba: dokážeš sa ODHODLAŤ NA ZMENU skôr, než zmena príde samo?
Život nespí, Človek. Život je v tebe a on chce žiť tak či tak. DOVOLÍŠ mu skôr, než ťa k tomu dotlačí alebo ešte si stále MYSLÍŠ, že ho aj naďalej určite prekabátiš? Máš na VÝBER….” – vraví ŽIVOT V NÁS, ktorý už nečaká. JE TU, lebo JE ČAS. Veď CÍTIME….
Šance sme nevyužili. Dostávali sme ich veľa a čoraz väčšie, predsa sme ich neuchopili. Tak teraz už šanca uchopí nás a ide sa na vec, či chceme alebo nie. VYKROČÍME alebo zomrieme? Ľútosť už nemá šancu. Menejcennosť tiež nie. Podceňovanie sa končilo. Je treba UVIDIEŤ našu VEĽKOSŤ a ZAČAŤ KONAŤ podľa srdca. Ale ak na ČINY ŽIVOTA čakáme…. kľudne…. dočkáme sa čoskoro.
Rezonovať na vibráciách srdca – iba táto možnosť je nám daná. Ostatné sme vyčerpali a dokonca zneužili. Stačilo. ZMENA je na Ceste. Preto či sa jej báť chceme ešte alebo nie, v podstate je to jedno. Ak VYKROČÍME, sme vyhrali. Ak nie, VYHRÁ ŽIVOT. Koniec koncom to je úplne jedno, lebo sa ZJEDNOTÍME sami so sebou: MY SME ŽIVOT.
Teším sa a ďakujem tej múdrosti v nás, ktorá nenechá, aby sme sedeli veľmi dlho na svojich ilúziách. Nenechá nás, prebudenia hodných, zomrieť za živa. Ale posunie tam, kde aj CÍTIME, že máme byť: DO SEBA.
okh.
––—-–——–—–
Ak sa ti nedarí VYKROČIŤ, no vnútro ti ide vybuchnúť, povolíme uzáver, keď si to už DOVOLÍŠ. Prevediem ťa ťažkými bojmi tvojho života, aby si POCÍTIL SLOBODU, ktorá v Tebe aj teraz je.
