Ponúkala som ti všetko: spoločné bývanie, moje telo aj celú moju dušu, aby si ich mohol v láske objať a dom sa stal aj tvojim domovom, naše telá cez duše sa zjednotili a vytvorili tú harmóniu, ktorá presiahne tretiu dimenziu a sa spolu ocitneme v Jednote – v tej úplnosti, ktorá na Zemi v tejto dualite môže nastať jedine spojením dvoch uvedomelých vedomí cez naše dve telá. Veď sme stále vnímali tie naše spoločne vibrujúce energie….
V tom “inom svete” tvorenie môže začať vďaka bezpodmienečnej lásky v tak čistých a jasných energiách, že si ich teraz ešte možno celkom ani predstaviť nedokážeme.
Ponúkla som ti Seba, ty si moju dušu ale odmietol. Odmietol si ma kvôli neprijatiu sa ako celistvú bytosť, ktorá dokáže všetko, akonáhle si túto a jedinú reálnu možnosť stať sa šťastným prijme za prvý krok zmeny v uvedomení sa.
Prijal si ma natoľko, nakoľko aj seba: hoci jasne CÍTIŠ svoju ozajstnú podstatu, kde spočíva láska a pokoj tvojej duše, ovláda ťa zatiaľ ten obrovský strach a hnev z neschopnosti prispôsobiť sa k tomuto svetu, a preto si sa ROZHODOL vnímať sa iba cez ego. Chápem ťa, Láska.
Vďaka tomuto tvojmu striktnému a neoblomnému kroku som sa naučila už ti neponúkať nič.
Naučila som sa žiť práve tú celistvosť, ktorou som a ak si to aj ty dovolíš, sa raz s tou tvojou moja spojí.
Naučila som sa nie čakať na teba a očakávať uvedomenie, ale cez tie všetky tvoje emočné facky upriamiť svoju pozornosť do svojho vnútra – na Seba.
Síce som sa na chvíľku aj zľakla, či som nespadla náhle do druhého extrému, ktorá by mohla byť sebecká, krutá, striktná, prísna a tvrdá, vnímam ale čím ďalej, tým tichšiu a jasnejšiu spokojnosť. Spájam sa v ešte hlbšej miere so svojou božskou podstatou a keď tá láska, ktorú k tebe cítim, sa dá stupňovať, tak by som sa vyjadrila presnejšie tak, že sa ocitávam vo svojom strede stále častejšie a na dlhšie chvíle, kde už nie som mimo seba a ani ty nie si mimo mňa. Cítim sa a si stále so mnou. Preto keďže si TU, už nikdy nemôžeš byť nikde inde. Nech tvoje telo blúdi ešte v zajatí ega alebo už v spojitosti sám so sebou – nemení nič na fakte, že si vo mne.
Ak niečo má byť prejavené aj v tomto hmotnom svete, aj bude. Isté je, že o lásku už nežobrem a zároveň viem, že komu na mne skutočne bude záležať, ten za mnou aj príde s úprimnou láskou, objíme ma s energiou, ktorú jasne budem vnímať ako tú, ktorá nás navždy spojila a v podstate nikdy neoddelila (ak, tak na krátku chvíľu kvôli stotožneniu sa s mysľou bez uvedomenia si našej ozajstnej podstaty).
Ak sa ešte na krátke chvíľky nechám ovládnuť mysľou, tak si poviem, ako mi nesmierne chýbaš a túžim neprestajne pozerať sa do tvojich očí a cítiť tvoje pevné objatie. Ak sa ale opäť ocitnem vo svojom srdci, len ďakujem za to, že ťa poznám, lebo konečne som šťastná.
Ďakujem ti, Láska 💞
okh.