Kríza je dieťaťom motýľa

Pre jemného, sebaistého tvora, ktorého obdivujeme a sme ho opečiatkovali menom motýľ, je kukla takým prechodným štádiom, ktoré predchádzala sebecká, pre oči ľudí nie až tak dokonalá húsenica.  

Človek sa tiež vyvíja…. aspoň by sa mal, keď pochopí rytmus Života, keď sa uvidí vo forme húseničky, ktorá okolo seba zožerie a zničí všetko, čo jej do cesty príde, nehľadiac na to, či mu ostane aj na zajtra alebo či popri svojom hltaní a bezohľadnosti ublíži ostatným. 

Skôr či neskôr v živote každých z nás príde obdobie zakuklenia sa, kedy sme nespokojní, nekľudní až vystresovaní, frustrovaní, napätí v beznádeji a temnote duše. Chcem vám povedať jedno:

JE TO NORMÁLNE.

Aspekt uzavretia sa do svojej hĺbky patrí do procesu uvedomenia sa, počas ktorého obdobia sa nám postupne otvára srdce a nám rastú pomaličky krídelká, ktoré keď raz rozprestrieme a sa odstrčíme od “istôt” našej ulity a zabehaných podvedomých programov, naučených vzorcov či dogmatických presvedčení, priestor sa nám vyčistí k videniu sveta z nadhľadu. Bude nám jasné, že tá kríza, cez ktorú sme prešli, bola iba dieťaťom toho motýľa, v ktorom sme sa ocitli po ťažkej tmavej noci duše, ktorá sa iba oslobodiť od bremien minulých nepochopených zážitkov chcela. 

Ak tento prirodzený proces posunutia sa z nadvlády a moci ega do bezpodmienečnej lásky jasne uvidíme, zažijeme taký pokoj, po čom sme v celom našom živote až po tú chvíľu túžili. K tomu je potrebná ODVAHA VYKROČIŤ do toho neznáma, ktorého sa ego celý ten čas trápenia bálo, ale pre nás predsa bol stále jasný ten nevyslovený fakt, že NIEČO musí byť aj ZA MYSĽOU. 

A JE: SRDCE. 

Čo nižším vibráciám zdá byť neporaziteľné, srdce vie, že všetka bolesť stála za to prekročiť svoj tieň. 

okh. 

–—-–———-–