Keď si ubližujeme alebo konáme takým spôsobom, že jednoznačne vnímame ten sebaklam či to, že ideme proti sebe a nie sme k sebe úprimní, veľmi dobre vidíme, ako funguje myseľ (ak si ho už sme pripravení uvidieť).
Všeobecné zmýšľanie, ktoré sa zatiaľ u ľudí nevedome deje a všetko, čo denno-denne o sebe myslíme, je poháňané ego-motorom…. jedinou vecou, a ňou je zažiť stále niečo nové, utrpenie, strach, obavy, pochybnosti…. teda si vyrobiť problémy. Ak problém akurát žiadny nie je, ego ho s obrovskou radosťou vytvorí, aby mohlo ďalej žiť a mať nad nami moc práve kvôli tomu, že by sme si nemali čas zastaviť sa a všimnúť SKUTOČNOSŤ.
Stotožňovaním sa s našou mysľou sa držíme v nevedomí, teda nás poháňa tá naša podvedomá časť, ktorá nie je uvidená, vypočutá, vydolovaná na povrch a spracovaná na vedomú realitu.
Bežíme za nejakým problémom, aby sme ho mohli riešiť. Prečo?
Preto chceme a potrebujeme stále niečo vyriešiť, lebo v hľadaní správneho konkrétneho riešenia si MYSLÍME, že myseľ ozaj je. Tým dokazuje svoju existenciu. Stále udržuje na povrchu zdanie nejakého problému, aby si mal na čom pracovať a aby si mal pocit, že ho musíš zamestnať.
Ak si ubližuješ, vidno jasne, že práve toto robíš. Znova a znova a znova vytvoríš svoj vlastný falošný zmyslový klam.
Moja rada je: prestaň žiť v tejto ilúzii.
Myseľ nedokáže žiť bez vnútorných konfliktov. Na to stavajú rôzne drámy, romantické seriály, a nás vedú k tomu, aby našou prioritou sa stalo zažívanie donekonečna niečoho “zaujímavého”, aby sme si MYSLELI, že ak je všetko v poriadku (v práci, vo vzťahu, vo financiách, rodine, ohľadom detí atď.), človek sa otupil, aby ho ten kľud omrzel. Môžeme teda vysloviť, že na leveli bežného života sa všetko vlní. Všetko na Zemi je hra jinu a yangu, a to nás drží pri zdanlivom-klamlivom živote. Kým žijeme takýmto povrchným spôsobom, sa nám ZDÁ, že sme naplnení a zocelení, a hlavne, ak sa toto nekonečné vlnenie deje s veľkou amplitúdou.
Tomuto tempu si zvykneme a takou mierou uveríme v túto konečnú pravdu, že sa nakoniec v celej hre stratíme. Keď sa toto obrovské vlnenie, konflikt, rozpor, kontrast, nezrovnalosť objaví v našej bytosti, tento akt nazývame problémom. Už mu nehovoríme hra života, ale vravíme, že mám problém sám so sebou. Hľadáme riešenie. Akonáhle ho nájdeme a dostaneme dobrú radu, sa otvorí možnosť toho, že odložíš túto hru a vtedy už nie si až taký istý – objaví sa v tebe neistota.
Preto sa deje nasledovné: ak niekto dostane nejaké učenie alebo cvičenie, tak sa zo začiatku veľmi teší, možno ešte následne jeden-dva dni aj robí podľa inštrukcií, potom ho ale ukončí. A práve preto, lebo nepokračuje či neprijme tú dobre mienenú radu, znova sa vyvinie ten vnútorný konflikt a človeku pribudnú aj výčitky svedomia: “Mal som jeden problém, na ktorý som dostal odpoveď, chceli mi pomôcť a ja ani tomu nie som ochotný, že tieto inštrukcie nasledujem. Nie som dosť dobrý. Nedokážem vytrvať v danej veci a x týždňov robiť nejakú techniku kvôli sebe, aby som si bol schopný od tohto môjho zlého návyku odvyknúť.”…. Preto aj odpoveď a dobrý úmysel sa stane tvojou zbraňou proti tebe.
A preto moja najlepšia rada k téme: prestaň tým.
Prestaň:
- s obviňovaním sa
- s fňukaním
- s odmietaním sa
- s potrebou prijímaním rád od druhých
- s vytváraním konfliktov v sebe
- s neprijatím sa
- s vymedzením si hraníc k darovaniu a prijímaniu lásky
Proste sa začni MILOVAŤ a KONAŤ.
okh.
–——————-–
Ak ti v tomto procese na tejto nádhernej ceste slobody a lásky môžem byť práve ja tvojim sprievodcom, sa len tešiť budem nášmu spoločnému objavovaniu Teba samého.
Píš, volaj:
0903858930, harmonia.andy@gmail.com,
fb: https://www.facebook.com/okharmony1
V láske k Tebe: Andy
[contact-form-7 404 "Not Found"]
