Po čom túžiš? Po ľahších bremenách alebo silnejších ramenách?

Je jedno, aký POSTOJ v živote máš – pre ostatných. Nie je ale jedno pre teba. Tvoje šťastie závisí od toho, či ťa vedie ľahostajnosť (strach) alebo ODVAHA. V prvom prípade ani neočakávaj spokojnosť, lebo nenastane. V druhom ju zas tiež nemusíš očakávať, lebo ona príde sama – ako DAR pre tvoju ODVAHU RISKNÚŤ SVOJE EGO a ŽIŤ ZO SRDCA. 

Preto sa ťa spýtam:  

• Aké tri veci máš v živote rád? Vymenuj ich. 
• Kedy si ich naposledy ROBIL? 
• Aké tri veci nemáš rád? Vymenuj. 
• Kedy si ich naposledy ROBIL? 
• Ktoré z nich uskutočňuješ častejšie?  
• Žiješ SVOJ život alebo ten, ktorý sa ti nepáči, ale RISKNÚŤ svoj strach sa bojíš? Risknúť svoju nahotu duše je pre teba nemožné? A tým pádom žiť život, ktorý BY si mohol mať, je nemožné tiež? 
• Zamyslel si sa nad tým niekedy, PREČO nežiješ TÚŽBU svojho najhlbšieho seba? Túžbu, ktorú si V SKUTOČNOSTI praješ, iba ťa zastavuje hlava a výhovorky namiesto toho, že by si išiel za svojim SNOM a CIEĽOM? 
• Máš vôbec cieľ a sen? Máš ODVAHU ich vysloviť? A máš ODVAHU ich aj splniť? Alebo si radšej povieš: “Mám celkom dobrý život, nebudem ho “zbytočne” riskovať…. čo, keď TO nevyjde?”…. Lenže: čo, ak to vyjde? Hm???? Čo, ak BY si mohol žiť sen, ktorý ani vysloviť nemáš ODVAHU? Čo, ak TO všetko môže byť PRAVDA? Čo, ak stojíš kúsok od svojho sna a delí ťa od neho iba práve tvoja ODVAHA RISKNÚŤ VŠETKO, čo si si MYSLEL, že si, aby si prišiel na to, kým V SKUTOČNOSTI SI? 

Človek je spokojný sám so sebou vtedy, keď KONÁ presne to, čoho sa síce bojí, ale po čom bytostne veľmi túži. Keď ti začne srdce silno biť, hreje ťa zvnútra tá predstava, ktorá BY mohla byť, ak by si RISKOL svoj strach, TO je to, čím SI. Žiješ tak a nie inak?

Šťastie je STAV, ktorý nastane, ak budeš SPOKOJNÝ SÁM SO SEBOU, lebo si KONAL BDELO PODĽA SVOJHO SRDCA.  

NIKDY nezamieňaj túžbu ega s túžbou srdca. Srdce ti dáva DLHODOBÉ USPOKOJNENIE. Myseľ  iba krátkodobé potešenia. V tom je rozdiel, či žiješ SEBA alebo SI TO IBA MYSLÍŠ.

Máš šancu si ľahnúť večer do postele tak, že si povieš:

• “Áno, prekonal som sa.”
• “Áno, žijem v každej chvíli sám seba.”
• “Nerobím to, s čím moje vnútro nesúhlasí, iba to, čo viem, že mám, aby som mohol byť naozaj šťastný.”
• “Som na seba hrdý, lebo moje ego ma už nezastavuje. Nemá nado mnou moc. Vidí, že srdce ho uznáva a preto mi už iba pomáha. Zjednotili sme sa v mojom vnútri a ono je na mňa hrdé, že mu nepodľahnem, ale som schopný DôVEROVAŤ bytosti, ktorou naozaj SOM.”
• “Nebojím sa plniť svoj sen a kráčam po ceste svojej duši, ktorá plesá od radosti celý deň a v noci ma inšpiruje dosahovať ciele, ktoré sú v súznení s vyššími cieľmi, než iba sebeckými.”
• “Som HRDÝ na seba.” 

Ak sa so sebou večer takto rozprávaš, si šťastný človek. Ak ale nie, stále ním MôŽEŠ byť. Ako? RISKNUTÍM predstáv, v ktorých si doteraz žil za SRDCE, ktoré k tebe rozpráva…. pod podmienkou: že ho začneš ČESTNE POČÚVAŤ. 

Lebo: VŠETKO SA DÁ, ak sme k sebe ÚPRIMNÍ.

Budeš šťastný, ak tvoje svedomie bude čisté, lebo vieš, že si spravil NAOZAJ VŠETKO, čo si len MOHOL a nezastavilo ťa ego, vnútorné zranenia, minulosť, presvedčenia, zabehnuté vzorce či strach alebo pochybnosti. Konal si podľa vedenia tvojho najhlbšieho vnútra. Uskutočňuješ svoj sen a kompromisy robíš iba po svoje hranice, nikdy nezachádzaš ZA nich. Preto si SPOKOJNÝ sám so sebou a nemáš ŽIADNE výčitky svedomia, neobviňuješ sa za to, že si niečo nespravil, čo si MOHOL, lebo si TO UROBIL, aj keď ti logika nedávala zmysel. 

Si proste v každej sekunde sám sebou. Miluješ sa za to, kým SI. Miluješ sa, lebo ROBÍŠ len to, čo aj CÍTIŠ, že máš.  

Ak spokojný sám so sebou nie si, tak nežiješ SEBA, ale život iného. Prispôsobuješ sa k okolnostiam a strachy ťa vedú, nie ODVAHA. Stačí ZMENIŤ POSTOJ a ZAČAŤ KONAŤ  – práve to, čoho sa najviac bojíš…. a môžeš žiť ten život, po ktorom si stále TÚŽIL. 

Držím palce.  

okh. 

–—————————–