(Inšpiroval ma článok v maďarčine a vďaka nemu a svojim skúsenostiam a vedomostiam spolu so súvislosťami som vám spojila všetko do jedného CELKU…. dlhé čítanie na článok, ale kratšie, než si prečítať celú knihu :D)
Slovami ťažko opísateľný, fenomenálny, “nadpozemský” vzťah. Predsa vám, ktorí to teraz čítate, sa pokúsim čo najzrozumiteľnejšie a najpresnejšie vysvetliť..
Reálny, teda existujúci jav. Nie je pravdou, že väčšina ľudí ho nemôže zažiť. Nie je pravdou, že tu, na Zemi sa nedá zjednotiť s dušou, ktorou sme aj my.
Bolo to tak dlhé storočia, že partneri sa nenachádzali a nespojovali sa kvôli potrebe odžitia si svojich kariem, ale posledné roky a hlavne tento a nasledujúce sa budú zjednocovať dvojplamene hromadne…. Romeo a Júlia, Anegin a Tatjana, Heathcliff a Chathy, Scarlett a Rhett – všetky tieto romány sú práve o dvojplameňoch.
Nápady na postavy pisatelia čerpali z reálneho života. Písali o obrovskej vášni, ktorou Heathcliff miloval a trpel tú nenaplnenú lásku voči Chathy, ktorá si nakoniec vybrala iného. Scarlett z Odviate vetrom (1939), ktorá príliš neskoro zistila, že Rhett je ten, ktorého stále hľadal. Anegin, ktorý odmietal lásku Tatjany, kým sa nakoniec nevyzliekol zo spoločenských konvencií a zo sebanenávisti. Takúto hlbokú lásku sa nedá len tak zo vzduchu vymyslieť. Človek musí zažiť (v niektorom z jeho životov), aby ju tak nádherne mohol popísať.
Kto je ten dvojplameň?
Kto je ten dvojplameň – spýtal sa ma raz niekto. Moja odpoveď znela: “To najväčšie utrpenie a šťastie zároveň. Dvojplameň je tvoja energia, ste jedna duša, po kom tisícročia túžiš a len jeho hľadáš. Tvoja duša len cez stretnutie sa s ním sa celkom upokojí a prestane ďalej hľadať…. Je to tvoja stratená časť. Niekto, pre koho by si bol schopný všetkého…. a aj si. Kvôli komu vychádzajú na povrch také časti tvojej duše, ktoré si inému nikdy nemal odvahu ukázať. Jemu áno. Bez otázok, bez rozmýšľania, bez zábran. Cítiš sa Doma a máš POCIT, že si došiel práve tam, kam si aj mal a stále túžil. Proste prestávaš mať ďalšie otázky. Tvoja duša je spokojná. Druhá vec je, samozrejme, že ego bojuje proti dokonalosti a skutočnej láske, keďže pre neho je nudné zažívať niečo, čo akože už ďalej nepokračuje a nebude mať ako keby nové zážitky…. ono chce ďalej trpieť, no dvojplamene v zrelom vedomí sú jedným – čo naša hlava nijak neberie. Nechápe a potrebuje vysvetlenie, ktoré pre ňu dostatočne pochopiteľné nikde na tomto pozemskom svete neexistuje.”
Neľutujte sa, nestojte na jednom mieste, ak ste sa stretli. Činy sú potrebné: vykročiť zažiť tú najväčšiu možnú lásku, ktorá vôbec existuje…. v tichu, kľude, pokoji a slobode, po toľkých inkarnáciách si vydýchnuť konečne a sa len tešiť našim túžiacim dušiam po sebe navzájom.
Puto, ktoré dlhé životy k nemu pútali, bolo preskúšané z úplne všetkých strán. Je pochopiteľné, keď sa človek až nadmieru bojí zraniteľnosti, ktorá vznikne obnažením sa pred týmto partnerom, ktorému by si dal aj svoje srdce. Zastavia ťa zranenia, vďaka ktorým sa náhle nedokážeš z miesta ani pohnúť. Desí ťa úprimnosť a videnie toho druhého až do tvojho srdca, kým ťa ovláda ego a chceš byť tým jediným výnimočným. Oddelenosť je pre to ego základ, veď v jednote ťa už nemôže ovládať a mať nad tebou moc a kontrolu či byť závislým. Aj preto je tak ťažké sa prepojiť s dvojplameňom: tam už neexistuje nespolupráca a nerovnosť, iba pomoc jeden druhému, úcta a rešpekt.
Tvoj dvojplameň vidí tvoje každé jedno skryté miesto. Neostaneš už nikdy sám. Už STE. Či aj fyzicky alebo ešte nie, to je v podstate jedno…. ste na sebe napojení…. navždy….
Takú, pre ego nečakanú zmenu ono nenechá sa udiať len tak, kým sa s ním stotožňujeme. Ono chce vyniknúť NAD tým druhým, no….
V skutočnej láske už BOJ neexistuje, iba porozumenie a rovnosť.
Prečo sa bojí (ego)muž sebavedomej, zrelej ženy?
- Stabilná žena je s ním rovnocennou, preto podľa jeho doterajších presvedčení a vzorcov si MYSLÍ, že ona jeho mužskosť vedome chce raniť tým, že mu už neumožní byť ďalej na koni.
- V stabilnej žene je všetko, čo aj v ňom, prekonvertované do rovnováhy, lenže v ňom ešte žije ten zakódovaný mýtus, podľa čoho on musí mať nad ženou kontrolu a potrebuje ju ovládať. Teda v ňom žije tá posadnutá majetnícka a panovačná túžba, ktorá evokuje, že ak je niekto tak silný, ako on, toho už nemôže a nedokáže mať pod kontrolou a nie je teda dosť tvrdým mužom (pre svoje ego). Tým pádom on sa zľakne toho, že ak nemá niečo pod kontrolou, to nevie ani viesť. A každý nezrelý chlap podľahne panike, keď niečo zrazu nie on ovláda.
- Stabilná žena vidí do muža a tým ho učí všimnúť si aj v sebe svoje ženské energie (prijatie, trpezlivosť, jemnosť….) a vďaka nim posilniť aj svoju dominantne jangovú časť. Vtedy sa nebude len vláčiť a hlivieť životom, ale začne ten svoj Život tvoriť on sám cez svoje ciele, prestane za všetko viniť ženu, začne ju milovať a začarovaný kruh sa otvorí k vysokovibračnej láske.
Prečo sa podraďuje (ego)žena mužovi, ktorý pozná svoju hodnotu, tvorí seba a aj cíti?
- Jej prirodzenou prioritnou potrebou je cítiť ochranu zo strany muža a vďaka tomu byť v bezpečí. Kým ona nenašla svoju hodnotu, muža vníma silnejšieho a ona sa automaticky posúva do submisívnej role, len aby toho muža nestratila. Naviaže sa na neho.
- V pevnom mužovi je všetko, čo aj v nej by malo byť v rovnováhe, ona ale zatiaľ žije podľa svojich hlbokých zranení, preto sa bojí ostať sama a začne lipnúť na ňom, ktorú závislosť on adekvátne vníma ako svoju neslobodu a je samozrejmé, že k odlúčeniu takýto pár dôjde, aby žena mohla zažiť ten stav, ktorého sa najviac na svete bála a naučila sa ho prijať, aby v budúcnosti mohla byť rovnocennou partnerkou muža, ktorý ju otvorene miluje.
- On ju cíti a dáva jej celého seba, čím sa ona dostane do svojich najhlbších strachov – že takúto dokonalosť môže stratiť.
- Nastať (kvôli jej panickému strachu ostať sama) môže aj situácia, kde sa ona chce vyrovnať mužovi a podvedome preberie mužskú rolu, cez čo tak isto, keď ten vedomý muž pocíti vedľa seba zmužštelinu, poďakuje sa jej a odíde k skutočnej, v sebe vyrovnanej žene, ktorá mu ponechá slobodu v tej láske, ktorú k nemu zažíva.
Ego sa bojí straty, ktorá môže nastať, ak lásku pustí príliš blízko k sebe. Ono sa nechce deliť, ani zažívať nejaké bolesti, ktoré už mal možnosť skúsiť alebo práveže zatiaľ takú skúsenosť nemá. Od všetkého ale, čo pre neho je nepoznané či má zlý zážitok, drží odstup.
Iné riešenie nakoniec aj tak neexistuje – jediné je vyzliecť sa z moci ega a nechať sa prejaviť dušu cez srdce, ktoré otvoríme k nášmu dvojplameňu, nech tam hocikedy zazrie. Veď je aj jeho. Strachy v jednote už nie sú. Iba tá čistota, ktorou sa pred neho postavíš a sa už nehanbíš, nič neskrývaš, lebo vieš, že keď nie jemu, potom komu inému sa v živote tak celkom môžeš otvoriť?….
Tvoje dvojča ťa vidí.
Môžeš sa chcieť skrývať za maskami ega, všimne si to. Pred ním sa nikde neskryješ. Obnaženie sa do srdca je jediné možné riešenie k pokojnému životu, keď si ho už stretol. DVOJPLAMEŇ SI AJ TY. Ste proste jedno. Či sa tento fakt tvojmu egu páči alebo nie, je jedno, lebo STE JEDNO.
On sa nezľakne tvojich ešte nespracovaných zranení. Vydrží všetky skúšky pri tebe a ty tak isto pri ňom. Nevie ťa nemilovať a ani ty nevieš nemilovať jeho. Nikto iný by nevydržal pri tebe toľko bolestí, než práve dvojlameň. A zároveň nikoho tak hlboko si ešte nikdy neranil, ako jeho. Ani jeden z vás neutečie, iba sa vedome rozhodne podľa danej situácie najlepšie, ako len dokáže. Duševne ste už ale tak či tak SPOLU.
Ak je už vedomý, vie, že aj on má tých blokov v sebe ešte dosť, ktoré vzájomným zrkadlením nie je možné, že sa nespracujú. Práve cez fázy dvojlameňov sa tie vaše všetky bolesti duše uzdravia. Aj keď ten proces zjednotenia je pre ego najbolestivejší v živote, nakoniec sa duša plesať bude od radosti a blaženosti. Veď v každej inkarnácii po tebe túžil a teba hľadal. Nie je možné sa nezjednotiť, keď ste sa už našli, iba hmotný svet potrebuje dobehnúť už dávno vytvorené….. aj keď, jasne, že proces zjednotenia môže byť miestami veľmi zdĺhavé…. presne natoľko, ako silno sa držíme svojho ega, koľko faciek od Života potrebujeme, kým sa preberieme do tej lásky, ktorá nás neminie.
Láska stále zvíťazí. Ego sa pokorí a pochopí, že stratením moci nad nami ono nezomrelo, iba sa pretransformovalo do chápajúcej bytosti, ktorá nám pomáha práve vtedy, keď ju o to my ako duše požiadame.
Neboj sa svojej druhej časti.
Neboj sa seba. Aj tvoj dvojplameň si ty. Oplatí sa báť či schovávať chcieť vlastne sám pred sebou vôbec niečo z tvojej podstaty? Veď tvoje dvojča ťa aj tak vníma. Niet už úniku viac. Si došiel. Ego sa lásky síce desí, dlho ale vo svojej ulite nevydrží po tom, čo druhá strana prestala byť obeťou a otvorilo svoje srdce k bezpodmienečnej láske celkom.
Nemáš sa čoho báť. Môžeš byť úprimný. Ale nemôžeš v takomto INOM vzťahu chcieť hrať ďalej tie naučené manipulatívne vzorce, ktoré fungovali v predošlých partnerstvách, ktoré boli vzorom prejavov dvoch eg, boji a neustáleho napätia. Tu takýto prístup už je nefunkčný a zbytočný. Okrem čistoty nič iné neexistuje. Bez nej iba ďalšie odmietnutie zažijete, ďalšie odcudzenie sa, ďalší hnev a poníženie jeden druhého, ďalšiu zradu a bolesť.
Kto koho a ako miluje?
V dvojplamennom vzťahu ani to nehrá rolu, či žena alebo muž vysloví ako prvý, že druhého miluje. Bude to ten, ktorý ako prvý otvorí svoje srdce do nahoty a pocíti skutočnú bezpodmienečnú lásku.
Často sa stáva, že sa dvaja milujú, predsa ten ich strach zo straty druhého je tak obrovský (a často neuvedomený), že sa nedokážu otvoriť k svojmu srdcu, nevyslovia a nedajú všetkými možnými spôsobmi najavo svojej “druhej” duši svoje pocity, preto zostávajú v zaseknutom kruhu, v ktorom sa točia jedine kvôli nespracovaným vnútrom. Odložením či uvedomením si duševných zábran ich autenticita im dovolí byť pravdivým sám k sebe a práve táto sloboda umožní spojiť sa do tej jednoty, v ktorej ich duša odjakživa túži byť.
Nemáme sa čoho báť. Kým nás brzdí strach z negatívnej reakcie druhého, vzťah sa dopredu nepohne. Áno, je jasné, že prvá ego-odpoveď bude určite znieť: “Je mi dobre samému, nechaj ma žiť. Takto som šťastný a už nechcem žiadny vzťah so ženou.” Bolí nás bodnutie rovno do srdca. ALE! ZMENA (UVEDOMENIE SA) môže nastať jedine vtedy, keď toho druhého prijmeme AJ s jeho egom SPOLU.
Len láska dokáže vyliečiť ranené srdce – na to nikdy nezabudnime….
V hĺbke svojej duši nikto naozaj sám ostať v tejto dualite nechce. Uzatvára sa iba osoba stotožnená so svojim egom. Preto vedzte, že vaše vyslovené slová sa mu vryjú do mysle. Časom začne rozmýšľať nad nimi. Položí si otázku, či to môže byť naozaj skutočná láska z vašej strany. A či aj z jeho. A časom mu prídu aj odpovede. Objaví Seba. Bez ega. UVIDÍ SA tak, ako si ho videla ty už dávno. Uvidí aj v sebe tú lásku, ktorá tam stále bola, len sa jej tak bál, že neuveril existencii čistoty a dôvery. K slobode človek potrebuje ODVAHU. Kým si nedôveruje aspoň trošku, odvahe dvere neotvorí. Až potom.
Až potom príde na to, že preto si jeho dvojplameň, aby si mu cez zrkadlá “pomohla” otvoriť tie zaseknuté či až zabarikádované dvierka, za ktorými hry, neúprimnosti, taktiky, manipulatívne techniky, bloky, emočné zranenia a tajomstvá boli. Pred ňou niet nič iného, než úprimnosti – úplnej a nikdy nekončiacej. Na tejto úrovni partnerstva už neplatia a nefungujú vzťahy založené na podvedomé vzorce a polootvorené dvere.
On je tebou a ty si ňou. Ako by ste mohli byť ne-jedným? Veď sa POZNÁTE.
Sebareflexia donesie uvedomenie si tých nezmyselných hier, ktoré ste zaužívane hrali medzi sebou. Pýcha a dokazovanie si seba cez ego tu už sú zbytočné. Ani jeden z vás nie je zvedavý na nič okrem čistej slobodnej lásky.
Tu sa žije iba TERAZ.
Cez TU a TERAZ stúpa vibrácia, vďaka ktorému javu partneri pochopia aj skutočnosť, že čo teraz je, už nebude nikdy. Čo krásneho môžu spolu zažívať, v dualite sa môže udiať jedine tu na Zemi. Ak si nevyužijete šancu v tomto vtelení, máte možnosť v ďalších. Na čo ale čakať, keď sa len s našim egom máme dohodnúť, že IDEME DO TOHO napriek tomu, čoho sa ono bojí – lásky, odovzdanosti, slobody a zraniteľnosti.
Prebieha globálna očista a nič už nebude také, aké bolo.
Ego sa pomaličky nemá čoho držať. Stačí ho objať a ukľudniť: “Všetko je dobré tak, ako je. Keby dobré nebolo, bolo by inak. Ale keďže nie je, to znamená: Všetko je dobré. Neboj sa – som tu pri tebe.”
A tak stále bude – duša chápe a vidí naše ego, ak jej už slobodu do rúk dáme. Ona ochráni aj tú našu vystrašenú časť, ktorá sa vďaka tomuto pocitu ukľudní.
Bolesť a hnev odídu. Utrpenie nebude mať nad nami moc, lebo cez lásku príde pochopenie.
Otázky typu
- “Prečo práve ja?”
- “Prečo ma nevyhľadáva?”
- “Prečo už nepochopí, že ju nechcem?”
- “Prečo mi ubližuje až tak hlboko?”
- “Prečo už konečne nie je koniec alebo nie sme spolu?”
nebudeme potrebovať. Očistíme sa cez dovolenie si zažiť lásku. Zažívať budeme takú DôVERU a SLOBODU, po čom sme stále túžili, ibaže ego ich nepozná a preto nám doteraz ani nebolo umožnené.
Je ale niečo, čo si môžeme vypozorovať v dvojplamennom vzťahu. Tendencia, ktorá skoro bez výnimky na každý jeden pár pasuje. Pozrime sa na to:
- Ako prvá žena spozná svojho dvojplameňa ako časť svojej duše.
- Žena je tá, ktorá nedočkavo usmerňuje muža k sebe, keď vníma, že ten muž ju tak isto cíti.
- Muž sa zľakne lásky a preto sa uzavrie: buď spraví odstup od ženy, ktorú stále miluje, ibaže jej to radšej nedá najavo, preto ju ponižuje, prestane komunikovať, úmyselne odstrčí od seba, alebo rad za radom jej robí naprieky.
- Muž tieto neférovosti voči žene robí preto, lebo vo svojej hĺbke je presvedčený, že žene nevyhovuje, nestačí a aj ona sa iba zamilovala do neho KVôLI niečomu. Preto by vzťah tak či tak dlho nevydržal, a radšej je lepšie utiecť skôr, než k tomu dôjde ona sama.
- Žena ho často práve kvôli pocitu mužovej nerozhodnosti neprijíma úplne, žiarli alebo mu neverí, nepretržite ho viní a očakáva od neho úprimnosť a lásku, vďaka čomu sa muž od nej ešte viac oddiali.
- Žena mu chce dokázať, že ho z čistého srdca miluje, no on jej neverí práve kvôli tlačeniu na túto už pre neho veľmi neslobodnú situáciu.
- Nepozrie sa na celé dianie z nadhľadu alebo očami partnerky, často ani ona to nespraví a nedorozumenia sa preto kumulujú.
- Komunikácia čím ďalej, tým viac viazne alebo sa aj zastaví.
- On sa cíti bezmocným a nikým, lebo nemôže byť sám sebou, keďže rolu muža prebrala za neho partnerka vo svojej zúfalosti, že on k nej svoje srdce uzavrel a sa robí veľkým frajerom, čím chce dokázať svoju tvrdosť a nedochádza mu, že stačí vnútorná sila a jemnosť.
- Ak sú vo vzťahu ešte spolu (čo neznamená zjednotenie ešte v takomto prípade), bijú sa a bojujú medzi sebou a ani jeden z nich sa nedokáže dostať do čistej lásky, preč od ega: žena naháňa muža, on pred ňou uteká.
- Žensko-mužské energie sú úplne prepletené a je medzi nimi taký chaos, že sa ani jeden z nich nedokáže vyznať v ňom a sa ukľudniť, aby ego nad ním nemalo moc.
- Jediné, čo funguje v takom nekontrolovateľnom rozbúrenom vzťahu, je oddelenie sa od seba – odlúčenie sa na chvíľu.
- Žena sa odpúta nielen fyzicky, ale aj emočne, mentálne a duševne od milovanej osoby. Muž iba v takomto prípade je schopný začať CÍTIŤ – AK (!!!!) sa tak ROZHODNE a si so svojim egom uzavrie mier.
- Muž začína rozmýšľať v duchu o tom, že čo, ak za tým celým, čo ona v tej svojej bezmocnosti, čo sa vďaka jeho zľaknutiu uskutočnilo, “produkovala”, je fakt PRAVDA – prvýkrát si začína UVEDOMOVAŤ aj svoju časť v tomto boji medzi sebou a prestane obviňovať za všetko iba partnerku.
- Žena v tomto bode MUSÍ dať chlapovi ČAS, kým on vyšplhá na jej vibráciu a uverí v jej láske k nemu. Uvidí a POCÍTI, že je hodný láske a je schopný začať vedome budovať ich spoločný vzťah. Nakoniec bude schopný aj ustáť túto bezpodmienečnú lásku medzi nimi.
- Začína veriť svojmu POCITU, ktorá mu od začiatku ich vzťahu hovorila: “Táto žena je INÁ.”
- Ego musí ustúpiť z obidvoch strán. Behom tohto transformačného procesu sa naučí byť Mužom a bez pardonu naučí aj ženu byť Ženou, a opačne.
Obidvaja dozrejú do štádia, keď si uvedomia podstatu vzťahu, kde dominancia ani jedného nepôsobí “zmierenie”. Jedine úprimná a čistá láska znamená ROVNOCENNOSŤ v partnerstve. Žiadna iná technika, ktorá v predošlých partnerstvách fungovala, tu neplatí.
Tento vzťah sa môže ďalej budovať jedine na prijatí jeden druhého takých, akí sú a pochopení dianí medzi nimi cez komunikáciu, ktorá je zdravo a láskavo kriticky-stavebná.
Sebareflexia je základom pohnutia sa z miesta. Odraziť sa dá vďaka UVIDENIU SA.
Rovnocenné žensko-mužské partnerstvo nie je využívanie bezmocnosti druhého či ponižovanie. Znamená to ODVAHU SA OTVORIŤ NAVZÁJOM V ÚPLNEJ DôVERE V ČISTEJ LÁSKE, v ktorej obidvaja cítia k sebe to novo vzniknuté PUTO SLOBODY (paradox, áno, ako všetko za radom pri dvojplameňoch :D). Vzniknúť takéto nadpozemské čisto môže v prípade, keď aj žena, aj muž sa dokáže otvoriť telom, srdcom, dušou aj duchom k sebe, pochopia podstatu takéhoto vzťahu, ktorá je SPOLUPATRIČNOSŤ, a ZRELOSŤ na všetkých úrovniach ich bytia – fyzickej, emočnej, mentálnej a duchovnej. Odteraz (odjakživa) NAVŽDY TVORIA SPOLOČNE.
V rovnocennom vzťahu sa žena odovzdá mužovi a on ju dokáže prijať celú tak isto, ako aj muž sa zverí do rúk svojej milovanej ženy a ona ho v láske prijme celého takého, aký je.
Jedinou podmienkou je UVEDOMENIE si svojej podstatnej časti vo vzťahu. Tu je každý rovnocenný. Nikto nie je ani menej, ani viac, než ten druhý. Sú si seberovní. Preto sa môžu ZJEDNOTIŤ tak isto na každej úrovni existencie.
Tento vzťah je bez egoistických očakávaní či manipulácií, zrelý na žitie bezpodmienečnej lásky v slobodnej a prirodzenej pomoci jeden druhému a hlavne celej Zemičke.
Bezpodmienečná dôvera je samozrejmosťou pre obidvoch.
Role sa môžu miestami aj vystriedať, keď sa jeden z nich unaví alebo ochorie na chvíľu.
Svoju lásku jeden druhému prejavia každodenným pochopením, prijatím a vyjadrením svojich citov.
Žena pozná svoju časť skladačky a muž tak isto. Zjednotili sa v sebe vďaka precíteniu a pochopeniu ich ženskej a mužskej polarity. Tým mohli prijať druhé pohlavie bez podmienok.
Žena sa naučila a preto sa dokáže mužovi v dôvere odovzdať a on ju prijme, podrží, lebo sa cíti byť statočným, hodnotným a sebavedomým, zároveň jemným a chápavým mužom.
Obidvaja spoznali seba, svoje ženské aj mužské energie a vedome s nimi pracujú.
Ona sa už nesnaží dominovať nad mužom, ale sa stala nežnou, stabilnou, sebaistou Ženou, ktorá podporí svoju lásku v každej situácii, aby mal silu a odvahu pokračovať ďalej v budovaní ich spoločného domova fyzicky, emočne, mentálne či duchovne.
On sa jej nesnaží dokazovať svoju mužskosť cez detinské podvedomé programy, ale sa stal Mužom pre Ňu, ktorej svojou objavenou vnútornou silou bez chcenia denno-denne samovoľne dokazuje zdravú obetavosť hlavne cez činy, ale tak isto sa aj citovo z toho chladu a odstupu otvoril k svojej prirodzenej mužskosti.
Žena sa nechá viesť, muž ju vie aj chce viesť. Autenticita im dáva to, čoho sa predtým báli: byť otvorený k slobodnej láske. Spoznali sa nielen na hladine, ale vo všetkých sférach bytia. Vedia, že majú nekonečné možnosti zveľaďovať svet okolo seba, ale aj v ich širšom okolí.
Tento vzťah je ako tanec: ladný a predsa sebaistý, kde jej odovzdanosť dá mužovi priestor pre jeho prirodzené vodcovstvo.
Svoje vnútro obidvaja majú jednak pod kontrolou a tak isto sú ho schopní aj pokojne vyjadriť .
Táto žena sa mu páči vonkajškom aj vnútrom. Vkročí k nej bez strachu a dá jej svoje city odteraz stále a navždy úprimne najavo. Ona sa teší, usmieva sa na neho a on je šťastný, že ho miluje a preto pre ňu spraví všetko. Aj to, čo v jeho silách nie je (si myslí), no akonáhle sa naladí na svoje vnútro, čaro nastane. A keď muž samovoľne vyjadruje seba spolu aj so svojimi pocitmi, žena je unesená a tiež spraví pre neho všetko a aj o to viac.
Cítenie a komunikácia už prestali byť problémom, úroveň týchto základných aspektov dozrel do vedomého štádia, kde vzájomnosť a úcta prevýšila pudovosť a sebeckosť. Sú si vďační úplne všetkému, čo sa s nimi deje, lebo vedia, že sa môžu jeden od druhého len učiť a vnútorne silnieť a rásť.
Zakódované ženstvo a mužstvo sa zdravo prejavuje, lebo sa spoznali. Preto vďačnosť nemá konca kraja. Slovo naplnenosť prestalo byť iba vyjadrením niečoho neznámeho. V tej jednoduchosti rôznorodej lásky našli opodstatnenie tej ťažkej cesty, ktorá ich k sebe opäť vrátila a umožnila prepojiť sa dušiam, ktoré od ich oddelenia sa od seba tento pokoj hľadali.
Všetci môžeme byť šťastní vďaka postupným nachádzaním a zdokonaľovaním v sebe tej ženskej aj mužskej časti, harmonizáciou týchto dvoch polarít do zrelej celistvosti. Dvojplameň sa sám pridá na spoločnú cestu vedenú láskou a nie egom.
Úplnosť pocítia po uvidení svojej celistvosti cez prijatie hlavne tej druhej, svojej nedominantnej časti. Vznikne v nich celok a dva celky vytvoria tú ÚPLNOSŤ, ktorá už JE.
Zatiaľ toľko sa do dnešnej “rozprávky” zmestilo. Celá kniha (aj dve) by sa dala napísať o dvojplameňoch, čo sa pre vás všetkých aj chystá, ale základom celého príbehu z nevedomého do bdelého stavu bytia je asi tak toľko.
Teším sa na vás aj na budúce, Kamaráti.
Keď si čítal pozorne, otvorenými očami, srdcom aj dušou, medzi riadkami si určite našiel aj posolstvo pre celé ľudstvo: KAŽDÝ sa dostaneme raz do stavu, kedy sa naše partnerstvo z 3D reality posunie na 5D frekvenciu, kde zjednotenie dvojplameňov nikoho neminie.
Prajem každému z nás božské chvíľky cez zrkadlenie sa k užívaniu si seba navzájom. Ahojte, Dvojplamienky najkrajšie….
okh.
————-–——-–
Ohľadom ďalších otázok, samozrejme, som vám k dispozícii po zladení sa v spoločnom termíne, tu:
0903858930, harmonia.andy@gmail.com,
fb: https://www.facebook.com/okharmony1
Možnosti výberu našej komunikácie:
- buď cez fb chat
- telefonicky
- videohovorom alebo
- osobne v okolí KE
Ostávam v láske: Andy
[contact-form-7 404 "Not Found"]
