Ako už každý vieme, Vesmír reaguje na pocity. Preto skôr, než niečo vytvoríme, stále máme nejaký pocit – buď si to uvedomujeme alebo nie. Ak sme emočne uzavretí, myšlienka “zvíťazí” a náš POCIT k nám ani nedôjde, preto nás nedokáže jednoznačne ani viesť. Vedú nás myšlienky, s čím sme sa stotožnili. Sme len v hlave bez pocitov, nie sme zosúladení sami so sebou, a tam sa môžu udiať jedine sebecké udalosti.
Cez myšlienky sa nevytvorí nič naozaj krásneho, láskavého, dlhodobého a živého v tomto dualitnom svete. Plány ega sú náhradou nedôvery v Nás samotných ako bytostí Všetkého. Tvorenie sa prejavuje v tomto časopriestore cez naše vnútro cez emócie prepojené spolu s myšlienkami, pristihnuté v prítomnosti cez POCITY. Či si uvedomujeme alebo nie, každý máme emócie, ibaže niekto z nás nevedomé a preto najčastejšie negatívne a potlačené.
My sa rozhodujeme sami nad sebou nielen, keď si MYSLÍME, že sme naša myseľ, ale ešte aj v prípade, keď si DOVOLÍME pôsobiť Vesmír (naše Vyššie Ja, Zdroj, Energie….) cez nás. Vo fyzickom svete sa to prejaví cez POCITY. Buď z niečoho máme dobrý alebo zlý pocit. V prípade, že náš pocit je dobrý, sme vyrovnaní a spokojní v šťastí a láske, vedie nás srdce, ak zlý, fungujeme cez ego. Svedomie tu hrá veľmi veľkú rolu. Ono nám zrkadlí tiež, či dostatočne vnímame naše vyššie vedenie.
Emócie môžeme mať také, aké chceme – súdi tu stále ego: buď pozitívne, plné odvahy, bdelosti, dôvery, lásky a pokoja alebo negatívne, kde má moc strach, pochybnosti, obavy, závisť, zlosť.
POCIT môžeme mať dobrý aj vtedy, ak sme jedine v hlave, vylúčili sme z rozhodnutia svoje vnútro a si klameme, no si to ani nevšimneme, keďže sme úplne stotožnení s našou mysľou.
Tento svet s nami zahráva podľa nášho vnútorného nastavenia, kým si neuvedomíme, že si môžeme hrať aj my sami so sebou a tak aj so Svetom, teda môžeme byť vedomými tvorcami nášho životného príbehu tým, že sa prestaneme báť a vysielať nedôveru voči životu, dovolíme si, aby cez nás prúdila spontánnosť, autenticita a pokoj vyvierajúci z nášho stredu, z Boha, ktorým sme. Ak sa s Ním stotožníme a pocítime Ho, povedie nás cez myšlienky, reagujúc emóciami k tvoreniu nášho blaha a bohatstva.
Niet ozajstného úspechu bez pocitu jednoty.
Niet slobody bez naladenia sa na Seba cez všetky nástroje Zeme.
A neexistuje nič, čo by malo rýchlejší a tvorivejší potenciál, než pocity bez strachu, bez chcenia, v čistom precítení lásky k Sebe.
Ak sme v tom POCITE, Vesmír tvorí sám cez nás. On sa manifestuje, lebo práve to je jeho cieľom na Zemičke. Orientuje sa podľa nášho vnútorného nastavenia. V podstate my mu dávame impulzy, na ktoré on reaguje a vytvorí nám to, čo sme objednali cez neho pre seba. Ak je v nás pokoj, naladí sa na ten pocit a vytvorí cez pokoj to, čo sa má prejaviť. Ak je v nás strach, potom sa zjaví práve tá neharmónia a sa vytvorí niečo, čím nebudeme chcieť súhlasiť, možnosť voľby ale mať nebudeme, veď sme ju už mali pred udianím sa tej situácie, ktorá sa vytvorila.
Nesúhlas v nás vytvorí ten nesúhlas aj navonok. Teda sa odzrkadlí naše vnútorné nastavenie do hmoty.
Súznenie, vedomie v nás samotných a čistý pocit dôvery vytvorí ten istý level energie a tá sa k nám vráti v reálnej, pre nás, ľudí, viditeľnej, hmatateľnej, počuteľnej, citeľnej forme, ktorému sa určite budeme viac tešiť, než pri nedôvere v celý systém sveta.
Táto hra pre Zdroj je prirodzená. Ak pre nás ešte nie, tak veru máme čo robiť, aby sa nám tento vesmírny zákon vryl do každej jednej bunky. On vníma celý svet ako jedno veľké ihrisko, kde sa deje presne tá vedomá práca, aká je dovolená sa diať cez nás.
Dovolili sme tvoriť cez pochybnosť? Tak sa nečudujme, že dostávame naspäť cez výkon výsledok plný pochybností.
Keď sme si dovolili byť v ľahkosti, ani nevnímame, že by sa niečo dialo a predsa sa tešíme výsledku. Hehe…. zaujímavá hra prejavov 🙂
Kvalita manifestácie súdená cez naše ego závisí od množstva nespracovaných bolestí v nás.
Naša terajšia celková spokojnosť je pocit vďaka všetkým našim doterajším reakciám na životné lekcie, ktoré sme zažili a boli odozvou nášho každého vtedajšieho prítomného vnútorného nastavenia – a to aj tých “dobrých”, aj menej priaznivých pre ego.
Konečné tiché a nekončiace sa šťastie zažijeme po prijatí každej situácie takej, aká je, bez súdenia ju cez myseľ, keď sa naučíme nerozlišovať jednu podmienku od druhej, to znamená: nereagovať na nich emočne, fyzicky ani myšlienkami – vtedy je duša spokojná a si dovolíme viesť sa našim hlasom vnútra. Cez reakcie na mentálny šum emočným orazom v našich náladách a mieri ticha v sebe počúvame a počujeme naše Vyššie Ja (Zdroj, Boha, Energie….) cez pomôcky tu na Zemi, ako je duša, srdce a myseľ, vďaka pocitom.
Pocit moci odovzdaného do rúk Boha v nás je najväčší súlad a prijatie duality, vďaka čomu sa vytvorí žitie najkrajšieho možného pocitu na Zemi – bezpodmienečnej lásky.
Dávanie moci egu, ktoré nám má umožniť konečný prejav tvorenia, zoberie celú predošlú možnosť tvorenia zo Zdroja.
Čím chceme byť nakoniec spokojnejší (aj egom), tým viac odovzdaní teda by sme mali byť Vesmíru v nás.
Je to ozaj hra. Kým hráme na mocenstvo, tak je tvorenie brzdené tým našim egom. Ak sa hra odovzdá do Vyšších rúk, naša hlava neriadi proces, iba reaguje na výsledok. Ako? Potešením, spokojnosťou, ešte väčšou slobodou a ďalším, ešte hlbším odovzdaním sa do tvorenia. Už spoznal možnosti reakcií a vie, že čo sa stať má, aj sa stane, že všetko je tak, ako má byť a preto sme v najväčšej dôvere, v odovzdaní sa plynutiu. Fungujeme cez ten náš úprimný a čistý pocit vedomia.
Problémy sú následkom nášho vnútorného nastavenia a dávania moci do kompetencie ega. Ono je v najmenšej miere prepojené so Zdrojom, preto tvorenie so spoľahnutím sa na neho nás na konci najmenej naplní. Ešte k tomu aj poriadne vyčerpá buď fyzicky, emocionálne, mentálne alebo energeticky.
Cesta Vyššieho Ja je síce pre našu myseľ najmenej pochopiteľná, paradoxne najviac efektívna.
Tak si vyberme: dôverujeme či nie v tieto prirodzené sily. Cez náš rozum a neustálu kontrolu sa manifestácia udeje v menšej zhode s našou spokojnosťou, preto doporučujem vybrať si Cestu Srdca, kde hojnosť je práve ten výsledok, ktorý očakáva naše ego a sa aj splní, ak dokáže prestať očakávať – čiže ak moc sa presunie od neho do prejavu cez naše srdiečko. Brániť tomuto kontrolovať nemožnému procesu tvorenia sa dá, len sa neoplatí, ak nakoniec (tak isto aj priebežne) “očakávame” pozitívny výsledok a úplné naplnenie nášho vnútra – teda zhoda a POCIT, že SME DOŠLI DOMOV.
Stačí sa nad tým zamyslieť aj logicky: ak chceme byť spokojní so záverečným efektom, ktorý sa má prejaviť vďaka nášmu pocitu bezpodmienečného očakávania výsledku a zároveň prijatia najhoršieho možného scenára, tak ho nemôžeme ovplyvňovať egom, ktorým my nie sme a ktoré ten pocit nikdy ani nevytvoril.
Asi cez túto vetu sme pochopili ozajstnú dilemu ponechať sa viesť cez naše srdce z duše alebo ešte stále chcieť mať kontrolu vo všetkom a celom systéme tvorenia cez ego? Môžeme si vybrať, kedy sa odovzdáme bytiu a dokedy si myslíme, že cez hlavu poriešime to, čo je naplnením našej duše k slobode a láske. Stále máme na výber. Ja osobne odporučujem radšej nechať, aby sme mohli byť šťastným cez odovzdanie sa energiám, ktoré sa chcú prejaviť cez nás namiesto chcenia vymyslieť naše poslanie na každú chvíľu. Veď plány sú jednoznačným znamením Zdroju, že Mu nedôverujeme.
Skúšajme, čo len chceme, veď máme na to celý život…. alebo sa odovzdajme a budeme mať dôkaz fungovania Vesmíru. Máme na výber, kým ten výber potrebujeme. Potom ho už nemusíme mať a preto sa dejú veci SAMÉ.
Prežiť duchovnú transformáciu je možné v každom momente nášho bytia – záleží na nás, kedy si ju dovolíme….
Kde je čistota bytia, je aj čistota prejavu. Rozčarovaní nikdy nebudeme, ak prijmeme túto prítomnú chvíľku – Seba.
okh.
V prípade, ak cítiš potrebu sa mi ozvať, lebo ti môžem pomôcť a ťa podporiť pokračovať v prijatí toho, čo ti ego nijak nechce dovoliť, ozvi sa mi tu:
https://www.facebook.com/okharmony1
harmonia.andy@gmail.com
0903 858 930
S láskou: Andy
[contact-form-7 404 "Not Found"]
