Myslí všetko vážne. Čo nám odzrkadlí, ani cez škáročky mu neujdeme. Dlhodobo určite nie. Nenecháva nám zadné vrátka, ako my robíme cez naše ego ešte. Naučí nás byť úprimným a si uvedomiť, že nech zabudneme na úteky pred Sebou. Jasne nám pritvrdí na jeho zákonoch, keď niečo nie sme ochotní pochopiť. Dá nám do Cesty takú skúšku, ktorú keď nezvládneme, nám jednoznačne poukáže na svoju kreativitu. Na to, že on pritvrdiť vie, ak mu ešte stále unikáme. Dovtedy má vo svojom batôžku nápady, kým ich neustojíme.
Niekedy ťa Život proste nepustí. Nepustí odísť, nech si praješ hocijak. Najprv ťa vyfacká, postupne silnejšie a silnejšie, potom s tým neprestáva, až kým ich nepocítiš až v krvi, aby si sa od neho nevzďaľovala. Potom zrazu ti povie, že aha, tu máš ešte väčší úder, aby si si na tento moment nikdy nezabudla.
…. A vtedy prichádza zlom. U niekoho si ego povie, že stačilo, začnem poslúchať, no stále ešte neberie vážne, iba sa s ním zahrať chce trošku, ako je aj naučený a manipuláciou chce vyhrať ten boj, ktorý sa nedá, lenže si túto márnosť ani neuvedomuje, teda môže dostať ďalšiu ranu, dookola, až kým bude vládať vzdorovať Mu. Alebo si človek uvedomí svoju malosť, pokorí sa Životu a nastáva jeho prerod o to skôr.
Stále máme na výber – hovorí sa. Čiastočne to pravdou je, ale iba kým nie sme v Sebe. Kým sa motáme niekde medzi hlavou, rozumom, egom a nevedomím.
Takže…. do srdca, ľudia Zeme…. nemáme inú možnosť. Život neprekabátime. Pustí nás, až keď my pustíme naše ego do Slobody a Lásky. Dovtedy NAOZAJ ŠŤASTNÍ aj tak nebudeme…. Ale potom určite.
okh.
——————–
V problémoch pomôžem….
OK Harmony – Andy
